Společnost pro plánování rodiny a sexuální výchovu

Moravský regionální kongres 2006

Možnosti spolupráce a komunikácie rodiny a školy

Vernarcová Jana,
Slovenská republika

Úvod

Novodobá koncepcia výchovy, domáca i zahraničná skúsenosť dokazujú, že pedagogická činnosť a pomoc vo výchovných inštitúciách, v školách a vo výchovných organizáciách sa nezaobíde bez účinnej spolupráce s rodinou. Táto požiadavka sa umocňuje hlavne v oblastiach medziľudských či intímnych vzťahov.

Vlastná práca

V rámci projektu Základy rodinnej a školskej sexuálnej výchovy realizovanom u žiakov ôsmych resp. deviatych ročníkov ZŠ a prvých ročníkov SŠ sú cieľovou skupinou okrem žiakov aj ich rodičia a ostatní učitelia daných škôl.

Cieľom projektu je umožniť žiakom osvojiť si také zručnosti a návyky v psychosexuálnej oblasti, ktoré vedú k posilneniu komunikatívnych schopností (zvýšeniu schopnosti riešiť konflikty, vedieť jasne požiadať o pomoc), zvýšeniu schopnosti detí ovládať svoje emócie, zvýšeniu ich sebavedomia, naučiť empatii, budovať úctu k vlastnému telu, budovať postoje vzťahujúce sa na spoločensky uznávané hodnoty a mnohé iné. Vhodnou formou sú zapojení do projektu aj rodičia detí, čím sa skvalitňuje spolupráca školy a rodiny a zároveň umožňuje rodičom byť skutočným prvým informátorom v  oblasti rodinnej a sexuálnej výchovy. Cieľ a obsah projektu vychádza z platnej koncepcie "Výchova k manželstvu a rodičovstvu" pre základné a stredné školy. Je však koncipovaný ako samostatný vyučovací predmet s vlastnou časovou dotáciou.

Projekt je rozložený do troch modulov:            

Modul A: zameraný na osvojenie teoretických a praktických poznatkov a získanie spôsobilostí zážitkovou formou  z oblasti ľudskej sexuality, jej bio - psycho- sociálnych, vzťahových a kultúrnych súvislostí u žiakov .

Modul B: adresovaný aj rodičom na stretnutiach poriadaných školou. Rodičia by mali poznať osnovy tohto predmetu zodpovedajúce danej vekovej kategórii žiakov. Rodičia by mali spolupracovať, a nie mať obavy zo sexuálnej výchovy. Práve rodina hrá v sexuálnej výchove dominantnú úlohu. Hoci je väčšina rodín nositeľom základných hodnôt a dôvery, predsa v otázkach sexuality neplní svoju úlohu najlepšie. Niekedy  rodičia pri rozhovoroch o sexualite so svojimi deťmi nemajú najpríjemnejšie pocity. Často nie sú dostatočne informovaní, sú v rozpakoch alebo sa boja, že diskusia by sa mohla považovať za ich súhlas s nadväzovaním pohlavných stykov. Aj mladí ľudia sa môžu právom obávať nastoľovania otázok na tému sexuality. Možno nevedia začať, sú rozpačití alebo sa hanbia pred rodičmi. Nezriedka je tu obava, že keď začnú debatu, rodičia ich budú podozrievať zo sexuálnej aktivity. Práve preto, že môže byť dôležitým formovateľom hodnôt svojich detí, ju treba zainteresovať do sexuálnej výchovy. Rodičia by mali byť prvými informátormi svojich detí v oblasti sexuality. Fakty však ukazujú, že väčšina rodičov sa tejto svojej zodpovednosti vzdáva. Rovesníci a média boli prvými informátormi v oblasti sexuality napr. aj pre americké deti od 40-tych rokov (King - Lorusso, 2001). Väčšina rodičov má totiž dnes veľmi málo informácií na to, aby rozvinuli efektívnu komunikáciu  o sexualite. Sami totiž neprešli žiadnym edukačným programom  v školách a väčšina ani nediskutovala o tejto téme so svojimi rodičmi (Kyman, 1999). Rovnako podľa Vernarcovej a Turčeka ( 2000) významnú úlohu pri podávaní správnych informácií, najmä v zmysle prezentovania osobného príkladu vo vytváraní harmonického vzťahu, predstavujú rodičia.

Ale je hlavne na školách, aby poskytli rodičom cennú službu v tejto oblasti.

Treba brať do úvahy, že:

  • rodičia potrebujú informácie o sexualite, pričom Lukšík a Švihelová (2004, s. 76) poukazujú na to, že sa osvedčuje vychádzať z potrieb a otázok, resp. diskurzov v oblasti partnerstva a sexuality detí a mladých ľudí, ktoré nám môžu dobre priblížiť ich sociálne svety,
  • mnohí rodičia sú rozpačití, keď sa so svojimi deťmi rozprávajú o sexualite,
  • rodičia sa budú čudovať alebo pozerať s obavami na to, čo sa v škole o sexualite učí, najmä v niektorých zvlášť citlivých oblastiach, čo predpokladá podnecovať k takému prístupu k sexualite, ktorý namiesto označovania „dobré – zlé“, „správne – nesprávne“, atď., ponúka možnosť nazerania na sexuálne skúsenosti v ich kontinuite, individualite a mnohorakosti (Švihelová, 2004, s. 47),
  • rodičia musia dostať odvahu otvorene komunikovať so školami o tom, či sa dá všetko, čo je predmetom vyučovania, zvládnuť účinne a v pravý čas,
  • rodičia sú najdôležitejším vzorom a rozhodujúcim činiteľom v sociálnom, etickom a emocionálnom vývoji svojich detí, s ktorými sa žiaci stretávajú každý deň.

Škola zapojí rodičov tým, že bude:

  • rodičov informovať o obsahu a forme stretnutí s deťmi,
  • s nimi viesť výchovné stretnutia - workshopy, pri ktorých im poskytneme informácie potrebné na účinnú komunikáciu so svojimi deťmi na tému sexuality,
  • spracovávať také témy o sexualite, ktoré by nútili  žiakov diskutovať o nich aj s rodičmi, - v tomto význame aj Marková (2005, s. 121) podotýka, že výchovné stratégie, ktoré nepredpokladajú variabilitu ľudských sexualít, minú svoj cieľ, keďže nezahŕňajú konceptualizáciu sexuality niektorých mladých mužov a žien,
  • posielať rodičom spravodaj, sčasti sa zaoberajúci problematikou sexuality, o ktorej sa v triede práve diskutuje, s odkazom na zdroje, ktoré by im pomohli lepšie sa orientovať v danej téme,
  • posielať písomné materiály rodičom, ktoré im pomôžu pochopiť a vyjadriť ich hodnoty a postoje v oblasti sexuality a prezentovať ich pred svojimi deťmi,
  • poskytovať možnosť konzultácií,
  • plánovať spoločné výchovné programy pre žiakov a ich rodičov, s cieľom pomôcť rodičom pri výchove a uľahčiť v rodinách otvorenú diskusiu, špeciálne v oblasti tabuizovaných tém (bližie Šramová,, 2004, Hamranová., 2004).

Modul C: príprava učiteľov (etickej, občianskej výchovy, náuky o spoločnosti, prírodopisu a biológie, vychovávateľov), poskytnutie teoretických základov, metodickej prípravy a praktických zručností pre realizáciu sexuálnej výchovy na školách a pre základné poradenstvo v rodinnej sexuálnej výchove poskytovanej pre rodičov.

V rámci workshopov pre rodičov, resp. do písomných materiálov zasielaných rodičom sme považovali za potrebné vložiť problematiku komunikácie medzi rodičmi a deťmi v otázkach sexuality. Niekoľko našich tipov komunikáciu rodičov s ich deťmi v tejto oblasti podľa ich vlastných vyjadrení otvorilo a uľahčilo. 

Komunikačné tipy:

Rodičia by mali byť primárnymi edukátormi v oblasti sexuality pre svoje deti.

Deti často chcú počuť o tom, ako vyrastali ich rodičia, aké hodnoty uznávali. Chcú počuť ich názory a pohľady na otázky sexuality. Je dôležité, aby prvé informácie poskytli rodičia v atmosfére dôvery. Iba tak si môžu byť istí, že v prípade opačnej informácie zvonka uveria deti svojim rodičom.

Rodičia by mali byť otvorení k otázkam v oblasti sexuality.

Rodičia často stoja pred dilemou, kedy začať s rozhovormi o sexualite so svojimi deťmi. Určite neotáľajte vtedy, keď sa deti už začnú pýtať. Dokonca začnite už oveľa skôr. Niektoré deti sa totiž nebudú pýtať vôbec. To ale neznamená, že nemajú dostať informácie z oblasti sexuality. V prípade, že padnú otázky zo strany detí, skôr ako odpoviete, dajte dieťaťu pocítiť, že ste radi, že prišlo s touto otázkou práve za vami. Máte tak otvorené dvere k úprimnej debate. Aj tu platí zlaté pravidlo, radšej poskytnúť drahocennú informáciu o rok skôr ako o hodinu neskôr.

Rodičia by mali hľadať vhodné momenty na rozhovor.

Je nesprávne ak rodič zavelí: „Tak poď dcérenka, musíme si povedať niečo dôležité o živote.“ Využívajte situácie, ktoré prináša sám život. Ak sa vám napríklad nepozdáva odkaz, ktorý zanecháva sledovaný film v TV, povedzte svojmu dieťaťu o tom, v čo vy veríte, s akým správaním vy súhlasíte.

Fakty nestačia.

Samozrejme, že je nevyhnutné, aby deti v oblasti sexuality dostali aspoň minimum potrebných informácií o funkcii rozmnožovacej sústavy, antikoncepcii a pohlavných chorobách. Sexualita nadobúda okrem fyzických  aj etické, sociálne, duchovné a emocionálne rozmery. Preto popri biologických informáciách povedzte deťom aj  o svojich pocitoch, názoroch a hodnotách. Deti tiež potrebujú pochopiť, že zmeny, ktoré sa s nimi dejú, sú normálne.

Aj vy hľadajte informácie.

Zistite si, čo učia o sexualite vaše deti v škole. Síce sa na školách ešte stále sexuálna výchova zužuje iba na poskytnutie tých najdôležitejších faktov, sú už aj školy, kde sa sexuálna výchova realizuje systematicky. Pokiaľ to tak nie, kontaktujte vedenie a požiadajte o realizáciu tejto výučbu. Z vlastných skúseností vieme, že rodičia takúto výučbu vítajú a vašim deťom sa tiež možno ľahšie diskutuje o „citlivých otázkach“ v kruhu svojich rovesníkov. Popri tom dnes sú už kníhkupectvá plné vhodnej populárno-náučnej literatúry o sexualite pre deti od materskej škôlky až po dospelých. Aj keď by kniha nemala nahradiť poučenie od rodičov, v každom prípade vám bude dobrým pomocníkom a vášmu dieťaťu blízkym sprievodcom v období dospievania.

Nič neodkladajte na zajtra.

Už od veku 9-10 rokov deti veľmi intenzívne premýšľajú o zmenách, ktoré sa dejú s ich telom. Pre niektorých z nich je to obdobie, kedy začínajú s prvým rande, sexuálnou experimentáciou či s drogami. Kvôli silnému tlaku vrstovníkov, ktorý začína v tomto veku, je nesmierne dôležité, aby ste svojmu dieťaťu povedali dôležité veci o sexualite. Ako zodpovedný rodič si musíte byť istý, že vaše dieťa vie o rizikách predčasnej sexuality a predčasnej gravidity, pozná najspoľahlivejšie metódy  antikoncepcie, vie o prenose infekcie HIV a iných pohlavných chorobách, o norme sexuálneho správania či pohlavnom zneužití. Svoje dieťa totiž nielen informujete, ale vhodným spôsobom aj chránite.

Počúvajte „medzi riadkami“.

Nevyslovená otázka „som normálny/-a?“ sa často skrýva za mnohými otázkami o sexuálnom vývoji, pocitoch či názoroch. Dieťa sa opýta: „ V akom veku začína chlapcom rásť ochlpenie tváre?“. V skutočnosti chce ale váš syn vedieť: „Som v poriadku, ak mám 16 rokov a na tvári niet jediného chĺpka?“. Pokúste sa preto byť citlivými poslucháčmi. Pre nás zdanlivo normálne veci sa našim deťom môžu zdať nesmierne dôležitými.

Záver

V príspevku sme sa pokúsili v následnosti na predchádzajúce príspevky autorky doplniť ďalšie atribúty sexuálnej výchovy, ktorých implementácia umožní efektívne dosiahnutie stanovených všeobecných a konkrétnych cieľov. Jedným z týchto prostriedkov je komunikácia školy a rodiny aj v týchto, pre mnohých možno príliš citlivých či neustále tabuizovaných témach.

Zoznam literatúry:

  • HAMRANOVÁ, A.: Pregraduálna príprava učiteľov zameraná n prevenciu násilia na školách. In: Šramová, B. Násilie v rodine a v škole II. Nitra: FSV UKF, 2004. s.28-42, ISBN 80-8050-788-0
  • KING, B.M. - LORUSSO, J.: Discussions in the Home about Sex: Different Recollections by Partners and Children. In: Journal of Sex&Marital Therapy. 2001, vol.23. pp.52-60
  • KYMAN, W.: Sexuality Education for Parents. In: Journal of Sex Education and Therapy. 1999, vol. 21. pp.153-157
  • Lukšík, I. - Švihelová, D. 2004. Diskurzy o sexualite a sexuálna výchova. In: 8. zjazd Asociácie školskej psychológie. Nitra: FSVaZ UKF, 2004, p. 67-77.
  • Marková, D. 2005.Sexuálne biografie a ich hodnotenie z hľadiska spokojnosti. In: 13. celostátníkongres k sexuální výchově v České republice : Pardubice 2005, Sborník referátů.  Praha: Společnost pro plánování rodiny a sexuální výchovu a Nová tiskárna Pelhřimov, 2005, p. 110-122.
  • Švihelová, D. 2004. Sexuálne biografie mužov a žien generácie sexuálneho sebapotvrdenia.  In: Zdravie, morálka a identita adolescentov. Zborník vedeckých príspevkov. Nitra: FSVaZ UKF, 2004, p. 35-48.
  • VERNARCOVÁ, J. - TURČEK, K.: Úvahy o sexuálnej výchove v základných a stredných školách. In: Psychológia a patopsychológia dieťaťa. roč. 35, 2000, č.2. s.182-188
  • ŠRAMOVÁ, B.: Domáce násilie páchané na deťoch a mládeži. Nitra: UKF, 2004, 152s. ISBN 80-8050-750-3
Kontaktná adresa:
PhDr. Jana Vernarcová
Katedra pedagogickej psychológie FSVaZ UKF
Piaristická 10
949 74 Nitra
jvernarcova@ukf.sk

Autor: Vernarcová Jana
© 2001 - 2013 Společnost pro plánování rodiny a sexuální výchovu | používáme phpRS